ČO SÚ ŽENSKÉ KRUHY? A MALA BY SOM SA NEJAKÉHO ZÚČASTNIŤ?

Ženské kruhy sú stretnutia pre ženy organizované ženami. Ich korene siahajú do minulých storočí.

Už v roku 800 sa ženy na niektorých miestach zeme stretávali v posvätných kruhoch za splnu či novu, oslavovali svoje ženstvo a všetko s tým súvisiace. Takéto stretnutia sa často diali v tzv. červenom stane, do ktorého mali povolený vstup výhradne ženy prípadne deti, o ktoré sa starali.

Červený stan – podľa menštruácie – bolo mystické miesto pre ženy a dievčatá, kde mohli bezpečne zdieľať témy týkajúce sa spiritality, sexuality a preliečiť si rany spôsobené vtedajším systémom patriarchátu. Typickým odevom boli dlhé sukne či šaty, krásne doplnky, jednoducho všetko, čo k ženám a ženskej energii patrí. Ženy sa navzájom ozdobovali, tancovali a miešali si vône z byliniek a kvetov, ktoré nazberali. Mnoho ženských kruhov vznikalo i v rámci náboženských kruhov. Známe sú tie z 5. a 6. storočia poriadané keltskými kresťanmi a wicca vyznávačmi. I židovské ženy mali na túto príležitosť vyčlenený prvý deň v mesiaci. Spolu oddychovali, študovali a diskutovali.

No časom sa tieto ženské stretnutia zo životov žien úplne vytratili. Niektorí tvrdia, že dôvodom boli až príliš silnejúce ženské názory a takiež že ženy objavovali svoje mystické schopnosti, nad ktorými muži nemali moc, preto tieto ženy začali označovať za prekliate, čarodejnice či mentálne choré.

V roku 1486 vyšla známa kniha Kladivo na čarodejnice (Malleus Maleficarum), ktorú napísali dvaja nemeckí mnísi, Heinrich Kramer a Jacob Sprenger. V tejto knihe sa autori snažili vysvetliť, ako nájsť a usvedčiť ženy z čarodejníctva. Po jej vydaní sa spustila vlna krutosti a zabíjania žien, ktoré mali napríklad liečiteľské schopnosti či boli s pirituálnymi líderkami. Tento útlak trval 500 rokov a rozšíril sa do celého sveta.

Ženy sa vtedy začali stretávať za zámienkou iných aktivít. Šili, varili, sedeli pri čaji či oberali perie z husí. No sloboda tém z ich stretnutí sa vytratila.